Garbiarske operácie sa pozostávajú z postupnej premeny hnilobe podliehajúcich surových koží na useň, ktorá je stabilným materiálom použiteľným na výrobu veľkej rady kožiarskych produktov. Celý proces zahŕňa postupný rad chemických operácií a mechanických procesov, kde vyčiňovanie je základnou operáciou, ktorá je rozhodujúca pre stabilitu usne a jej prírodný charakter. Produkcia surových koží závisí od živočíšnej populácii a kapacite bitúnkov a je závislá od spotreby mäsa.
Vo svetovom meradle sa významné populácie dobytka nachádzajú v USA, Argentíne, krajinách bývalého ZSSR a v EÚ. Ovčie kože pochádzajú najmä z Nového Zélandu, Austrálie, krajín Blízkeho Východu a EÚ. Ako v prípade hovädzích koží, tak ovčích koží je EÚ tiež významným importérom.
EÚ je najväčším svetovým dodávateľom usní na medzinárodné trhy. Taliansko je najväčšou krajinou v Európe čo do počtu firiem, zamestnancov, rozsahu výroby a obratu. Predstavuje 15% podiel svetovej výroby hovädzích a teľacích usní a 60% tejto výroby v EÚ. Druhou v poradí je Španielsko, ktoré spolu s Francúzskom, Nemeckom a Spojeným kráľovstvom vytvárajú rovnováhu v európskom kožiarskom priemysle. Podiel EÚ na svetovom trhu s usňami má klesajúcu tendenciu v súvislosti s rozvojom kožiarskeho priemyslu v ostatných častiach sveta, najmä v Ázii a Strednej a Južnej Amerike.
Garbiarne v EÚ sú napospol menšej veľkosti, len 10 z nich zamestnáva viac ako 200 osôb. 1% garbiarní zamestnáva 101-200 osôb a 8,5% zamestnáva 21-100 osôb. Firmy sú všeobecne rodinného typu s dlhou tradíciou. Najvýznamnejším výstupom garbiarní EÚ sú usne pre obuvnícku výrobu (50% podiel). Odevný priemysel odoberá 20% produkcie usní v EÚ. Čalúnnické usne nábytkárske a automobilové predstavujú 17% podiel a galantérne usne 13% podiel všetkých vyrobených usní.
Kožiarsky priemysel je náročný na suroviny a pracovnú silu. Surové kože sa podieľajú 50-70% na výrobných nákladoch, pracovná sila 7-15%, chemikálie okolo 10%, energie 3%. Náklady na ochranu životného prostredia tvoria v EÚ približne 5% podiel z obratu garbiarní.
Kožiarsky priemysel je potenciálne znečisťujúcim odvetvím. Environmentálne dopady, ktoré je potrebné vziať do úvahy, zahŕňajú nielen zaťaženie prostredia klasickými znečisťujúcimi látkami, ale tiež používanie niektorých chemikálií ako napríklad biocídy, tenzidy a organické rozpúšťadlá, ktoré môžu byť nešetrné voči životnému prostrediu.
Garbiarne v EÚ zvyčajne vypúšťajú odpadové vody do väčších čistiarní, a to buď komunálnych alebo spoločných čistiarní pre väčší počet garbiarní. Menší počet garbiarní vypúšťa odpadové vody po ich vyčistení priamo do povrchových vôd. Väčšina garbiarní vypúšťajúcich odpadové vody do verejnej kanalizačnej siete, má pritom predradené svoje vlastné čistenie, a to v rozsahu od predčistenia až po biologické čistenie. 80 - 90% garbiarní vo svete používa chromité soli k vyčiňovaniu. Stupeň nebezpečnosti chrómu voči životnému prostrediu býva pritom jedným z najviac diskutovaných problémov medzi garbiarňami a orgánmi štátnej a verejnej správy.